Snáď každá žena, aj keď si to nechce v hĺbke duše pripustiť, túžobne očakáva ten moment, keď pred ňou jej vyvolený pokľakne a s malou tajomnou krabičkou v ruke ju požiada o ruku. V krabičke sa, ako všetci veľmi dobre vieme, skrýva zásnubný prsteň, podľa tradície so zasadeným drahým kamienkom. Jedna z najromantickejších chvíľ v živote každého človeka, ktorú však väčšina ľudí berie už len ako prežitok. Boli však zásnuby vždy romantickým gestom? A majú aj nejaké pravidlá, bez ktorých to proste nejde?

Vráťme sa na chvíľu k histórií: zásnuby boli predtým považované za vážny sľub o uzavretí manželstva medzi mužom a ženou. Fungovali ako poistka, že žena nebude zháňať šaty a zariaďovať svadbu zbytočne a že muž zo svadby nevycúva. Pokiaľ by sa tak stalo, predaný zásnubný prsteň bol zárukou, že snúbenec prípadne uhradí neveste všetku vzniknutú škodu.
 
Zásnubný prsteň patril spravidla na ľavý prsteníček, to si pamätáme všetci. Mnohí však ale riešia iný problém: kam s ním po svadbe? Navliecť naň snubný? Prehodiť ho na pravú ruku? Je to len na Vás, zvoľte tú možnosť, ktorá Vám najviac vyhovuje. Najčastejšou voľbou je však presunutie zásnubného prsteňa na prsteníček pravej ruky.
 
Keď dôjde k žiadosti o ruku a predanie zásnubného prsteňa, je potrebné s touto situáciou oboznámiť aj rodičov, a to najskôr od nevesty. Slušnosť je, keď snúbenec prinesie budúcej svokre (ale aj budúcej žene) kyticu. Nosenie zásnubného prsteňa je primárnou doménou žien, avšak existuje mnoho kultúr aj výnimočných párov, ktorí si zásnubné prstene kupujú spolu pre snúbenca aj snúbenicu.
 
Hovorí sa, že svadba by sa mala konať do roka a do dňa zásnub. Rok je totiž ideálna doba, za akú sa svadba dá naplánovať. Avšak nezúfajte, pokiaľ Vám časové alebo iné podmienky nedovolia, kľudne svadbu realizujte neskôr. Najdôležitejšia je totiž láska medzi snúbencami a svadba už je len spečatenie ich sľubu večnej lásky, ktoré môže kľudne ešte chvíľu počkať.