Kde sa vlastne vzali svadobné obrúčky?

V dnešnej dobe si už snáď nikto nevie predstaviť svadbu, kde by si novomanželia na konci svadobného obradu vzájomné nevymenili svadobné obrúčky. V akom historickom období má vlastne tento zvyk svoje korene a čo symbolizuje ? A prečo sa vlastne nosia práve na prsteníčku ľavej ruky?

Svadobné prstene sú so svadobným obradom spojené už od dôb starovekého Egypta, za povinnú súčasť každej svadby ich však prehlásil až pápež Mikuláš I. v polovici 9 storočia nášho letopočtu. V tejto dobe bolo však nosenie svadobných obrúčok len ženskou záležitosťou, štandardným doplnkom na ľavej ruke u mužov sa prsteň stal až na konci 20 storočia.

Umiestnenie svadobnej obrúčky na prst ľavej ruky má dve vysvetlenia – jedno mytické a druhé praktické. To prvé pochádza opäť z obdobia staroveku, keď Egypťania verili, že žily na ľavej ruke sú priamo spojené so srdcom; totiž je to ideálne miesto pre usadenie šperku symbolizujúci večnú lásku. A aká je druhá a modernejšia teória umiestnenia snubnej obrúčky ? Nehľadajte v tom žiadnu vedu – svadobná obrúčka vraj patrí na ľavú ruku skrátka preto, že väčšina ľudí sú praváci, ľavú ruku menej namáhajú a prsteňu sa tak nemôže nič stať.

Symbolika tenkého pásika drahého kovu, kľudne aj zo železa či prírodných materiálov, je aj po storočiach stále taká istá. Svadobná obrúčka odjakživa symbolizuje silnú a nikdy nekončiacu lásku oboch partnerov. Jeho kruhový tvar bez zjavného začiatku aj konca značí vzájomnú lásku a vernosť manželov až do smrti. Prvým materiálom pre výrobu svadobných obrúčok bolo takmer čokoľvek – drevo, kosti či rastlinný papyrus. Prstene však mali krátku životnosť, a preto boli prírodné materiály nahradené kovom, železom, meďou a mosadzou. Časom sa najpopulárnejším materiálom stalo striebro a zlato, ktoré sa na jednom z najvyšších stupienkov popularity drží do dnes. A to spolu s platinou, chirurgickou oceľou, striebrom a napríklad aj s titanom.