Kde sa vlastne vzali svadobné obrúčky?
Svadobné prstene sú so svadobným obradom spojené už od dôb starovekého Egypta, za povinnú súčasť každej svadby ich však prehlásil až pápež Mikuláš I. v polovici 9 storočia nášho letopočtu. V tejto dobe bolo však nosenie svadobných obrúčok len ženskou záležitosťou, štandardným doplnkom na ľavej ruke u mužov sa prsteň stal až na konci 20 storočia.
Umiestnenie svadobnej obrúčky na prst ľavej ruky má dve vysvetlenia – jedno mytické a druhé praktické. To prvé pochádza opäť z obdobia staroveku, keď Egypťania verili, že žily na ľavej ruke sú priamo spojené so srdcom; totiž je to ideálne miesto pre usadenie šperku symbolizujúci večnú lásku. A aká je druhá a modernejšia teória umiestnenia snubnej obrúčky ? Nehľadajte v tom žiadnu vedu – svadobná obrúčka vraj patrí na ľavú ruku skrátka preto, že väčšina ľudí sú praváci, ľavú ruku menej namáhajú a prsteňu sa tak nemôže nič stať.
Symbolika tenkého pásika drahého kovu, kľudne aj zo železa či prírodných materiálov, je aj po storočiach stále taká istá. Svadobná obrúčka odjakživa symbolizuje silnú a nikdy nekončiacu lásku oboch partnerov. Jeho kruhový tvar bez zjavného začiatku aj konca značí vzájomnú lásku a vernosť manželov až do smrti. Prvým materiálom pre výrobu svadobných obrúčok bolo takmer čokoľvek – drevo, kosti či rastlinný papyrus. Prstene však mali krátku životnosť, a preto boli prírodné materiály nahradené kovom, železom, meďou a mosadzou. Časom sa najpopulárnejším materiálom stalo striebro a zlato, ktoré sa na jednom z najvyšších stupienkov popularity drží do dnes. A to spolu s platinou, chirurgickou oceľou, striebrom a napríklad aj s titanom.
